Nakoniec žiadna búrka do nášho mesta nezablúdila. Aj ten dážď si dával načas.
Ale teraz prší. Vytrvalo, z oceľovej oblohy a na zlosť všetkým, čo by radšej teraz z vrchnej strany susedili so slnkom. Alebo aspoň s oceľovou oblohou mimo akcie.
Ja tiež patrím v toto predpoludnie k nim. Dážď mám rada, pravda. Rada pozorujem tancujúce kvapky za oknom (a ako nádherne vyzerajú zvečnené objektívom!- korálky rozsypané z perlového ruženca). No teraz potrebujem ísť do obchodu. A vlhký vzduch spolu s kvapkami, čo zablúdia aj pod dáždnik, spôsobujú mojim vlasom stratu imidžu.
A my máme na večer pozvaných hostí.
To sú starosti, však?
:-)
sobota, apríla 29, 2006
"Mať tak tvoje starosti!", povedal by niekto
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
silvia, mať tak tvoje starosti s vlasmi... Pozri sa na veci v daždi očami poetky.
Vari nie si sklamaná, že miesto búrky "len" prší...? Niekedy je tichý dážď inšpirujúcejší ako veľká búrka.
wabt, rozkaz! :-) Ale až zajtra, lebo čas letí a moja kuchyňa netrpezlivo očakáva moju prítomnosť.
maroško, to nie. Sklamaná nikdy. A tichý dážď je tiež kus rozprávky.
silvia, nedaj sa znechutiť, urob si nádherné vlasy a potom sa pozri na veci v daždi očami krásnej poetky :-))))
mia, Ty si sa tuším narodila len pre rozdávanie dobrej nálady. :-)
Zverejnenie komentára