Nedá mi neriecť nič,
no bežné slová nejdú poskladať,
myšlienok aby niť
ušila, čo chce povedať.
Skladáš si lásky, smiech
i smútok zo dňa masky zbavený.
Ja lepím verše, hriech
ponechať rozlet znavený.
Spínanie rúk a ston
nepustia bolesť plynúť ďaleko.
Strom, dúha, ba i zvon
ukradnú jej ťa. Vysoko.
(Venujem ostrovanke)
sobota, apríla 29, 2006
Nechaj sa dúhou ukradnúť
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
Pekné, ako si sa nechala inšpirovať inou básňou. Dúfajme, že takých vzájomných inšpirácií tu zažijeme ešte mnoho.
Je tu zo všetkých strán príjemná spoločnosť. Takže iste.
ďakujem :)
Ja Tebe tiež.
je velmi pekna.......=)
Zverejnenie komentára