Majster

Treskúce mrazy máme konečne za sebou a vo viere, že sú naozaj v nenávratne, chceme zapnúť záhradné polievanie. Smola! V šachte je voda. Síce nie sme (chvalabohu) v záplavovej zóne, no pod našou záhradou v 17 metrovej hĺbke prúdi výdatný prameň. No a keď topiaci sa sneh hľadá únik všetkými možnými smermi (keďže mu v prirodzenom pohybe bráni stále rastúci počet betónových prekážok), prečo by nevnikol aj do nášho vybetónovaného príbytku ventilov a iných mne nezrozumiteľných zariadení?
"Prídeme po víkende! Hovoril som, že tam majú vyvŕtať otvory! Teraz to musíme spraviť my!" Vyštekoval majster vodár hľadiac pritom niekam do neznáma.
Po víkende prišli. Hneď ráno. Medzitým som zistila, že diery vyvŕtané sú a práve vďaka nim spodná voda "zamokrila" miesto, ktoré malo byť suché.
"To som ešte nezažil, aby takto voda vystúpila. Budeme musieť tie diery zaliať."
Neverila som vlastným ušiam. Nakoniec nezaliali, len urobili, čo bolko treba: Odsali vodu, spustili čerpadlo a všetko je O.K. . Malé intermezzo o tom, že sa to ešte zapnúť nedá, lebo v druhej šachte treba nahodiť tesnenie, ma už z miery nevyviedlo. Majster bol poučený svojimi ľuďmi, že to je iný okruh a všetko je v poriadku.
Zato ma však z miery vyviedlo (ale len trošku a hneď som to v duchu prijala kladne), že na otázku týkajúcu sa platby za odvedenú prácu som začula jasné: "Nič. To je v poriadku. To patrí ešte k vlaňajšej údržbe." Možno si "majster" (mal stále naponáhlo) stihol uvedomiť (čo úprimne kvitujem), že veru majstrovstvo tápaním v praktických činnostiach veľmi nepreukázal.
Jeho "podmajstri" však odviedli slušnú robotu a tak svoje "napivo" (v dimenziách 21.storočia) dostali. Zaslúžene. (Musím ešte dodať, že si nepýtali a na prvý kuk ani nechceli.)