Pri chvíľke zastavenia dobiedza v mysli otázka: O čom je vlastne Veľká noc?
Upratovací zhon ako pred Vianocami, nákupná horúčka ako pred Vianocami (niekedy ešte aj to počasie ako pred Vianocami), pečenie, chystanie ako pred Vianocami. Iba ten pôst (pre kresťanov) pred Vianocami taký prísny nie je.
Všetci sa tešia na voľné dni. To máme spoločné. Ako tie dni trávime, či prežívame, to už je veľmi rôznorodé. Prihliadnuc na región, rodinné zvyky a v neposlednom rade na fenomén viery. A práve ten mi spôsobil v myšlienkovom centre pestrý tanec (stáva sa mi to bežne - zrazu len začnem premýšľať a farebné kombinácie slov sa len tak rinú).
Koľkíže skúšali lúskať ten tvrdý orech? Koľkíže siahali po premúdrych zdôvodneniach, koľkýmže kontrovali argumenty o potrebe vyššej moci? Vo všetkom má prsty človek!
Úprimný, prežívajúci svoj "pohľad" hlboko, ale aj ten, čo chce len ťažiť. Je jedno, čo a je jedno, na ktorom poli.
Sme ľudia, jeden stupienok živočíšnej ríše, všetci sme v podstate o tom istom. Každý z nás má však vlastnú dušu (vlastné prežívanie, vlastné city, vlastné myšlienky,...). A to nás robí odlišnými, jedinečnými, nenapodobiteľnými. Som taký(á) istý(á), ale súčasne iný(á). Chcem, aby ma všetci ostatní v živote, ktorý mi je na Zemi vymedzený, vnímali ako rovnocennú bytosť. A nič mi nedáva právo upierať túto hodnotu každému jednému z tých ostatných.
Nie je to o viere, je to o človeku. A v ňom je ukrytá aj viera. Aj tolerancia. Aj dobro a zlo. Správnosť výberu je životná cena.
štvrtok, apríla 13, 2006
Myšlienky o človeku
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
17 komentárov:
Myšlienky vyvolali myšlienky, nie však pestrý tanec, iba také jednoduché... rozčlenil som si ich na obyčajné porovnania, autorský prístup, záhadné konštatovania, a nakoniec človek ako živočích s vierou a spoločenskou toleranciou... Správnosť výberu je životná cena...
wabt, ty skoro vždy ako prvý objavíš moje nové slovné hry. :-)
Ale namôjdušu, normálne si ma teraz pomotal.
Vlastne to ani také pomotané nie je - len som si to musela viackrát prečítať. :-)
Ty si vlastne rozobral kompozíciu mojich myšlienok.
Ja som si myslela, že to len tak chŕlim, čo mi beží mysľou. A ono sa to ukladalo do tvaru.
správnosť výberu - niekedy sa k tej životnej cene vôbec nedopracujeme, alebo sa mylne domnievame, že to je už ono...
silvia, je mi ľúto, že som ti spôsobil trable, snáď to prežiješ :-), na druhej strane ma potešilo, že sa mi podarilo ťa trochu pomotať... použil som tvoje vlastné zbrane :-)
že som prvý... sledujem ťa... ale nevyhradzujem si právo prvého... len, ak sa mi zdá, že niečo stojí za (moju) reč, tak to poviem. Napríklad k tvojmu Raubírovi som ani necekol... mám radšej mačky.
hmmm, správnosť výberu je životná cena? možno...
no hľadanie správneho výberu je životná cesta, nie? ;-)
hogo, keď stretneš správneho človeka, alebo keď si Ty - človek - dokážeš správne vybrať medzi dobrom a zlom (povedané veľmi jednoducho), to je výhra. Na celý život a má často aj cenu života.
A tá cesta - naozaj je to životná cesta (to večné hľadanie).
wabt, ešte to tak! Že právo prvého!
Ja mám síce mačky celkom rada, ale sú milé len keď sú malé. Potom už mávajú vrtochy a sú nespoľahlivé. Nevravím, že nejestvujú výnimky. :-)
hm, silviah, moja skúsenosť je skôr taká, že človek musí stále hľadať a riešiť problém správneho výberu stále znova a znova. málokedy sa podarí správny výber hneď na začiatku a ešte menej často ten výber vydrží celý život.
hogo, záleží na tom, k čomu vzťahuješ správny výber. Áno, niekedy sa snažíš vyberať celý život a nepodarí sa..
Mne sa úplnou náhodou podaril pred 25 rokmi.
Vlastne to nebol môj výber, to tak malo byť.. :-)
mia, ak hovoríme o výbere životného partnera, potom aj mne sa podaril správny výber. dokonca si dovolím tvrdiť, že správnejší než mojej žene, no ona je statočné dievča a nesťažuje si :-)))
LENŽE v živote stojíme aj pred mnohými inými výbermi a chcel som povedať, že zďaleka nie vo všetkých prípadoch sa nám podarí správny výber ;-(((
Preto má takú vysokú cenu nájdenie správneho.
A keďže tých plusov a mínusov je na svete veľa, súčasťou nášho života je neustále hľadanie a rozhodovanie sa.
Iste si neraz počul len tak prehodenú vetu: "To nie je život!", alebo: "To je život!". ( Ak by sme mohli využiť aj zvukovú podobu - čo v blogu zatiaľ nejde - dostali by tieto dve vety ešte niekoľko variácií). A obyčajne je pri ich vyslovení (počutí)jasné, aká cena je na dosah.
silviah, kľúčová veta tvojej úvahy je pre mňa táto:
"Som taký(á) istý(á), ale súčasne iný(á)."
áno, je to koncept podobnosti a odlišnosti. tieto dva vzájomne sa doplňujúce princípy zohrávajú v našom živote významnú úlohu, možno najvýznamnejšiu.
vďaka podobnosti si rozumieme, vďaka odlišnosti sa obohacujeme. je to vlastne metafora na mužský a ženský princíp. základ mužského i ženského tela je rovnaký, no priťahujeme a rozmnožujeme sa práve vďaka našim odlišnostiam.
hogo, to je nová myšlienka. To moje taký(á) istý(á) malo vyjadriť človeka ako takého (bez ohľadu na pohlavie), ktorý je jedinečný vo svojej ľudskej podstate. Teda človek ako všetci ostatní ľudia a súčasne odlišný vďaka svojmu vnútru.
Chcela som povedať, že naša rozdielnosť by nás všetkých mala obohacovať. Na to je však treba nikdy nekončiace hľadanie. Hľadanie toho, čo nás robí stále bohatšími (na city, poznanie, vedomosti, priateľstvá,...)
silviah, myslím, že naše úvahy si neprotirečia, sú to len rôzne implementácie či interpretácie tej istej základnej myšlienky.
ak by som mal upresniť alebo rozvinúť smer, akým sa uberá moja úvaha, tak doplním, že nad mužským a ženským princípom stojí princíp ľudskosti, v ktorom sme si všetci bez rozdielu podobní, a naša odlišnosť spočíva v rozdielnom fyzickom i psychickom ustrojení mužov a žien, ktorým sa v procese nikdy nekončiaceho hľadania a nachádzania vzájomne priťahujeme, približujeme, spájame a obohacujeme.
odkedy nie som s rodinou, tak tieto sviatky su pre mna smutnym obdobim...
Ahoj, Milan! :-) Prekvapko, že si sem zablúdil.
Prečítala som si o tej Tvojej púti do Fatimy. Škoda, že sa Ti nedá písať v tom Tvojom novom (vlastne už ani nie je nový) blogu. Ja som bola vo Fatime s každou návštevou, takže už som to po dvoch rokoch prestala počítať, no namôjveru, táto Tvoja jedna stála za všetkých mojich neviem koľko desiatok. To bola teda iná púť ako tie moje jeden a pol hodinové jazdy po diaľnici.
A k tým sviatkom - veď tam máš kopu kamošov aj zo Slovenska. Vari išli všetci sviatkovať domov? Čo Dianka s Petrom?
Zverejnenie komentára