sobota, apríla 22, 2006

Všetky farby sa mi páčia

Rána sú plné sviežosti. A dávajú mysli za náruč farieb (nie tých maliarových).
V skoré, ešte celkom nevybielené dnešné ráno som s hudobnou kulisou z reproduktorov v aute vnímala takmer prázdne ulice. Aj parkovisko bolo ešte blahosklonne radodajné. Aj moja kaderníčka čakala zatiaľ iba na mňa. Každé sobotňajšie ráno všetko patrí mne (tých, čo už tiež ukrajujú z jeho štedrosti, nebýva o takom čase veľa). Páči sa mi to.
O pár chvíľ (to už mám umyté vlasy a pribúdajú na nich nátačky) dvere vítajú novú tvár. Úsmev, pozdrav, "Ako sa máte? Dávno sme sa nevideli..." Už spod priehľadného krytu sušiaceho stroja registrujem prichádzajúcu vysmiatu uvravenú štvoricu - dve mamy, dve dcéry. Za nimi takmer v rovnakom bode časovej osi milá a elegantná pani, s ktorou sa stretávam vždy len tu - v kaderníctve. Jej pohľad už takmer automaticky zamieri na miesto, kde sedím: "Tak sa dnes opäť stretávame", vraví s úsmevom, keď zdolá tých pár metrov priestoru od dverí ku mne a skloní sa pod kryt sušiča(inak by som ju totiž pre zvuk stroja nepočula). Stihnem ešte vypiť výborné čokoládové capucino (to nám všetkým priniesla z automatu kaderníčkina dlhoročná pomocníčka - ku všetkým stále príjemná, s konštantným milým úsmevom). Účes mám hotový, platím, vzájomné poďakovanie, pozdravy s úsmevmi a dvere sa mi otvárajú
do celkom iného rána: už zlato svetlého, s ľudskou riavou prúdiacou zo všetkých strán a s veľkým násobkom susedov všetkých farieb a veľkostí na dočasnom (už menej radodajnom) príbytku môjho auta. Len čo som zaradila spiatočku, zachytím v spätnom zrkadle šťastný úsmev spoza volanta za mnou a ďakovné kývnutie (znamenajúce čosi ako "super, že sa uvoľňuje miesto). Vraciam úsmev i kývnutie a plachtím - s hudobnou kulisou z reproduktorov - teraz už skoro plnými ulicami domov.
Za veľkým oknom obývačky sa smaragdovo usmieva už zregenerovaný trávnik a ožívajúce stromy. Prvý rok kvitnúca magnólia vrhá na ne (i na mňa) jeden zo svojich posledných do biela ladených pohľadov (čoskoro ju na nepoznanie premenia už rašiace listy). Zhlboka dýcham a s rozkošou nasávam atmosféru dňa, ktorý je v plnej sile.

6 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

pekne, zacinam si uvedomovat, ze navsteva kadernictva je vlastne relaxacnou cinnostou...

Silviah povedal(a)...

To je.

w-abt povedal(a)...

Priblížila si mi úplne neznámy svet. Už roky nehodím ani k holičovi.

Silviah povedal(a)...

:-)
Možno Ťa to k nemu zas privedie - aspoň jeden raz - zo zvedavosti. Je to relax a úplne iná atmosféra stretnutia s ľuďmi. A keby si vedel, čo všetko sa tam dozvieš! Možno raz napíšem aj o tom.

w-abt povedal(a)...

Hore mám chybu, malo tam by nechodím...

K holičom mám antipatiu už od detstva. Musel som chodiť k susedovi, u ktorého to trvalo hodinu, bol koktavý a stále rozprával.
A vždy ma vítalí velikánskym opekaným chlebom na masti s cenakom. Taký, že z neho masť tiekla. To bola tá pozitívna stránka veci. Alebo to bola ich taktika, aby som potom vydržal hodinu sedieť...

Takže holičov a kaderníkov len sprostredkovane. Nakoniec, čo by už urobili s tým čo mi ešte ostalo... Radšej idem histórii v ústrety a dám to pravidelne do hola. Ale to už veľa prezrádzam...

Anonymný povedal(a)...

kaderníčku si dopriavam aj ja - úžasný relax. A škoda, že som to včera ráno nemohla čítať... vytrepala som sa 200 km za nákupmi a ako vždy ušetrila tomu môjmu kopec peňazí, nekúpila som nič. Ale deň bol pekný, napriek tej hroznej horúčave na juhozápade:-(