Je apríl. Ešte stále. Neubudla ho zatiaľ ani polovica. A statočne napĺňa svoju odvekú povesť. Zápas slnečného jasu s ospalým sivým závojom na počkanie nezvláda tak bravúrne hádam žiadny iný mesiac.
Užívať si tepla a svetla pri prechádzke mestom, či na voňavom zelenom kopci nad dedinou pod lesom je opojne príjemné a súčasne osviežujúce. No sedieť vo foteli za oknom, sledovať dažďový tanec a počúvať činelovo-klopkajúci koncert letiacich kvapiek poskytuje fantázii tiež nekonečne veľa podnetov. Ospalá záhrada za veľkým oknom navodzuje mäkké ponáranie sa do sveta odkrývania záhad v krajine zázrakov.
Slová dokážu namaľovať neuveriteľné kombinácie.
utorok, apríla 11, 2006
A zasa prší...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
10 komentárov:
hmmm, silviah, maľovanie obrázkov zo slov...
rozkošná záľuba. radosť prezerať si tie miniatúrky a nechať si nimi láskať dušu... ď. :-)
Silvia, čaruješ so slovami :-)
Stačí sa usadiť, privrieť oči a predstviť si tebou popísané...lahoda :-)
silviah,som šťastná, že som ťa konečne objavila tu:D)
No ale mi dávate! Teším sa, že ste tu, ale teraz si už musím striehnuť vlastné ego - aby mi nezačalo pršať do nosa. :-)
germa, aj ja sa teším, že si ma našla. Tvoj blog je mi veľmi blízky.
silviah, len si pokojne nechaj napršať do nosa...
určite o tom potom napíšeš zaujímavú úvahu :-)))
hogofogo, najkrajší príspevok, vtipné !
silvia, začína tu byť veselo, fajn.
hogo, s tým písaním by problém nebol. Len čo s nosom plným vody? To by človeka mohlo aj udusiť. :-)
wabt, naozaj fajn. Kde je veselo, tam sú dobrí ľudia.
silviah, že by to človeka mohlo udusiť?
to sú len také plané dohady. skús, a potom napíš :-)
Zverejnenie komentára